Čo sa týka operačných systémov, v našich blogoch sme sa doposiaľ venovali hlavne užívateľsky známejšej konkurencii.
Pre veľkú väčšinu bežných užívateľov je Linux stále viac-menej neznámy pojem, ktorý ak poznajú, považujú ho za nezrozumiteľný a užívateľsky náročný. Podľa portálu Netmarketshare, sledujúceho trendy v používaní technológií, používalo k decembru roka 2019 Linux, ako svoj operačný systém, iba 1.93% z celkového množstva užívateľov. Aj toto číslo ukazuje, že aj napriek svojej pomerne bohatej histórii, si Linux si cestu k popularite získava naozaj ťažko. Priblížme si teda čo Linux vlastne je.
Čo je to Linux?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že slovíčko Linux neoznačuje jeden, ale celú rodinu operačných systémov a taktiež ich jadro (angl. Kernel). Na rozdiel od svojich známejších bratov, Linux nebol vytvorený veľkou spoločnosťou, ale jedným mužom ktorého meno je Linus Torvalds. Tento fínsky programátor v roku 1991 vytvoril operačný systém pôvodne pre vlastné potreby. Tento nový systém bol založený na staršom systéme zvanom UNIX. Linus svoj výtvor ale nahral na univerzitný server Helsinskej Technickej Univerzity, kde tou dobou študoval. Správca tohto servera daný súbor pomenoval Linux, ako spojenie slov Linus a Unix. Takto v podstate náhodou vytvoril pojem, ktorý sa medzi komunitou zaujímajúcou o informačné technológie, stal neskôr kultovým. Následne sa o Linusov výtvor začalo zaujímať mnoho vývojárov, čo urýchlilo jeho následný vývoj, ktorý sa už nikdy nezastavil.
Príbeh jeho vzniku nám ukazuje hneď prvú zaujímavú vlastnosť Linuxu. Tento systém je totiž takzvaný ,,slobodný systém“ . Jeho zdrojové kódy sú dostupné pre každého a voľne šíriteľné. To v podstate znamená, že technicky zdatnejší používateľ si vie vytvoriť svoj vlastný operačný systém presne podľa svojho gusta. To nám teda dáva odpoveď na tichú otázku o tom, prečo existuje viacero systémov ktoré môžeme nazývať Linux.
Aké distribúcie poznáme?
To, že je systém voľne šíriteľný, znamená existenciu tisícov distribúcií a pravidelné pribúdanie nových. Získať presné číslo je takmer nemožné. Veľa systémov taktiež vzniká odvodením od už existujúcich. Hoci spočiatku boli všetky distribúcie zložené iba zo slobodného softvéru, boli by sme na omyle, keby sme predpokladali, že časom nevzniknú aj komerčnejšie distribúcie. Komerčné distribúcie majú výhodu, že ich užívatelia majú istý druh podpory od tvorcov.
Pozrime sa teda na tie najznámejšie:
1.Ubuntu
Rozhodne najznámejšou komerčnou distribúciou je Ubuntu. Často býva prvým operačným systémom, ku ktorému sa používatelia dostanú, keď sa rozhodnú pre zmenu. Ubuntu má, okrem zrejme najpočetnejšej komunity, svojho vývojára, ktorou je malá softvérová spoločnosť Canonical. Každých 6 mesiacov vychádza nová vylepšená verzia a podpora zvyčajne trvá nasledujúci rok a pol. Vďaka tomu majú užívatelia tohto systému vždy aktualizovaný a stabilný systém.
A prečo je Ubuntu tak rozšírené? Okrem toho, že má silnú podporu zo strany komunity, ponúka užívateľovi jednoduché a prívetivé užívateľské rozhranie a rozhodujúcim faktorom je určite aj to, že je bezplatné. Preto býva často využívané aj na výuku napríklad na odborných školách.
2.Red Hat
Ďalšou známou distribúciou je určite Red Hat Linux vyvíjaný spoločnosťou Red Hat. Jeho posledná verzia s číslom 9 vznikla v roku 2004. V roku 2003 totiž došlo k spojeniu Red Hatu s projektom Fedora a od roku 2004 sa venuje vyvíjaniu tejto distribúcie. Red Hat je však stále možné stretnúť hlavne v prostredí väčších korporácií a firiem, keďže sa jedná o systém využívaný hlavne pre servre.
3.CentOS
Tretí menovaný systém vychádza z predchádzajúceho Red Hat-u a je s ním plne kompatibilný. Rovnako býva využívaný predovšetkým v korporátnom prostredí (približne 30% serverov využíva práve tento systém) a jeho prednosťou je veľmi stabilné prostredie.
4.Android
Väčšina užívateľov Androidových smartfónov možno ani netuší, že sa s Linuxom stretáva na dennej báze. Samozrejme nazývať Android plnohodnotnou Linuxovou distribúciou by bolo scestné, keďže sa jedná o samostatný druh operačného systému vyvinutého hlavne pre, už spomínané, mobilné telefóny alebo tablety. Jeho jadro je však založené práve na Linuxe.
Prečo by ma mal Linux zaujímať?
Keď sme si teda priblížili, čo to vlastne Linux je, pozrime sa na dôvody, prečo by sme mali začať uvažovať nad týmto systémom.
Dôvodov je hneď niekoľko. Drvivá väčšina distribúcií je zdarma a voľne dostupná. Na rozdiel od Windows-u a macOS, Linux ponúka užívateľovi značnú mieru flexibility, čo sa týka možností konfigurácie. Veľká väčšina distribúcií taktiež nemá príliš vysoké hardvérové požiadavky, a teda bežia svižnejšie a rýchlejšie v porovnaní s konkurenciou. Linuxové systémy taktiež ponúkajú vysokú mieru bezpečnosti. Na druhú stranu spravovanie týchto systémov môže byť pre nováčika o niečo ťažšie ako napríklad pri Windows-e. Široká komunita fanúšikov týchto systémov však vybudovala za posledných 30 rokov rozsiahle znalostné databázy a fóra, kde sa každý dohľadá správnej odpovede pri riešení problémov. Šikovnejší užívateľ si tak môže zdarma vybudovať značne stabilný, spoľahlivý, bezpečný a svižný systém presne podľa svojho gusta.
Chcete vedieť aj vy ako nato? Tak neváhajte a sledujte it DOKTORA! V našom nasledujúcom blogu si totiž ukážeme ako sa takýto systém inštaluje.
